Název

Cyklotúra Balkán 2017 - časť 11.

Popis

Ráno ma čakalo ďalšie stúpanie cez horský priesmyk Crkvine na ceste do Kolašinu. Tam som sa najedol, doplnil nejaké zásoby a pokračoval do pohoria Bjelasica. Cesta zo začiatku bola parádna - asfaltka, uplne bez aút. No o pár km som zistil prečo tam žiadne autá neboli. Cesta bola v rekonštrukcii, takže potom som už šiel v podstate po stavenisku. Robotníci boli v pohode a nechali ma prejsť, takže som sa aspoň nemusel vracať. Keď som to vyšlapal až hore, naskytol sa mi pekný výhľad na pohorie Prokletije, kam som mal ďalej namierené. Nakoniec som sa dostal až niekam do výšky cca. 2000mn.m. čiže asi najvyšší bod mojej cesty. Po ceste dolu som sa ešte zastavil na chate Vranjak a potom pokračoval dolu, kde som na lúke prespal. Ďalší deň moja cesta smerovala do Berane, kde som sii dal výborný burek a následne smerom k pohoriu Prokletije, ktoré som už mohol vidieť aj z cesty. Zastavil som sa ešte na obed v meste Plav, kde som si pozrel aj expozíciu vo veži - kule. V podstate takej rodinnej pevnosti, ktorá slúžila ako ochrana pred krvnou pomstou. V Gusinje som sa potom ubytoval v podobnej stavbe, akurát o niečo väčšej. Ostal som tu aj ďalší deň, aby som sa trošku porozhliadol aj v pohorí Prokletije, vybral som sa Ropojanskou dolinou, smerom k jazeru Ropojana, ktoré leží takmer už na hranici s Albánskom. Počas túry ma chytila taká typická letná búrka - sice krátka, no intenzívna. Potom už nepršalo, no ostalo pod mrakom. Hory mali ale aj tak svoje čaro a atmosféu, jazero však bolo uplne vyschnuté. Ďalší deň bolo počasie znova pekné, to som už mal namierené do Albánska.

Kategorie a štítky

Nastavení