Název

Cyklotúra Pobaltie 2018 - časť 19.

Popis

Až do tohto momentu bola cesta v podstate bezproblémová. Počasie sice nebolo vždy ideálne, ale to tak býva, s tým som počítal. Večer bolo vidno, že asi bude pršať, tak som si postavil stan a o chvíľu to aj prišlo. Spalo sa mi dobre, ale ráno som sa cítil dosť zle, bol som slabý, dolámaný. Celé telo ma bolelo. Pocit ako keď na človeka lezie nejaká viróza. Pomaly som sa zbalil a vyrazil, iné mi neostávalo. V Lotyšsku uvidím ako ďalej. Prechádzal som peknou kopcovitou krajinou a za krátko som bol na hranici. Zaujala ma budova bývalej colnice, z ktorej je dnes predajňa alkoholu. V Estónsku je totiž vysoká spotrebná daň, tak to ľudia chodia nakupovať sem. Za hranicou ma znova čakali moje obľúbené prašné cesty. Naštastie to bolo len nejakých 20km. Na noc som ostal na lúke, aspoň nepršalo, pretože som behom noci musel zo stanu často vybiehať. Veľmi som sa nevyspal, ale ráno som sa cítil trošku lepšie. Vzhľadom na to, že v týchto končínách sú len lesy, lúky, sem tam nejaké statky a minimum áut. Rozhodol som sa, že pokial to bude možné budem šlapať ďalej - niekam, kde by som trebarz mohol nastúpiť na vlak alebo autobus. Cesta bola podobná ako deň pred tým, nekonečná rovina, lesy, lúky. Na večer som došiel do mesta Rezekne. Malé mestečko, kde by sa ale dalo nastúpiť na vlak. Večer som sa však cítil celkom ok, takže som si nakúpil nejaké potraviny a šiel si nájsť za mestom miesto na spanie. Čo prišlo v noci, by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Zo stanu som musel vybiehať asi 30x, aspoň, že toho papiera som mal dosť. Vôbec som sa nevyspal a ráno som bol totálne zničený. Behom noci som už premýšlal nad tým, že budem asi musieť vyhľadať lekársku pomoc, no ráno som cítil, že to najhoršie je za mnou. Budem teda pokračovať. Šlapalo sa ťažko, únava, slabosť...aspoň to počasie bolo celkom pekné. Ďalšiu noc som stanoval za mestom Kraslava. Prišla búrka ako hrom, no konečne pálenka a cesnak zaúčinkovali, takže som sa normálne vyspal. Ďalší deň už mám pred sebou Litvu, nešlo to tak rýchlo ako som myslel. Znova veľa prašných ciest, keď som prešiel hranicu začalo ešte aj pršať. V Litve ma tentokrát príjemne prekvapili dobré cesty. Pomaly deň končil, keď som prišiel do mesta Visaginas, plánoval som znova prespať niekde za mestom. Usmialo sa na mňa štastie, keď ma na ulici oslovil Alex, že tam majú také komunitné centrum a či nechcem na chvíľu zájsť, nakoniec ma nechali aj prespať. Padlo mi to vhod, pretože v noci znova prišla silná búrka. Zdravotne som na tom ráno bol trochu lepšie a do Vilniusu to bolo nejakých 150km, tak som to skúsil. Miestami pršalo, ale cesty boli super, v dobrej kvalite, stihol som to ešte za vidna. Večer som sa ubytoval v hosteli a nakúpil si nejaké veci, že sa konečne poriadne najem.

Kategorie a štítky

Nastavení