Název

Cyklotúra Pobaltie 2018 - časť 5.

Popis

Za Lublinom som prespal v nejakej opustenej budove, žiaden luxus, ale spal som už aj na horších miestach. Od rána bolo dosť horúco a jazda cca 5 km dlhou lipovou alejou a následne lesom v tieni bola tak celkom príjemná. Po chvíli som došiel do mesta Lubartow, kde som si nakúpil nejaké veci, konečne aj melón, na ktorý som už mal vážne chuť a vyrazil ďalej. Krajina bola už takmer rovná a stromov bolo menej, no slnko pieklo, takže každý kúsok tieňa som využíval na pauzy. K večeru som ostal znova v lese pred mestom Biała Podlaska. Bol som po celom dni sice unavený, ale ešte v celkom dobrej nálade. Ráno to však bolo ináč, nič sa mi nechcelo, trvalo mi asi 2 hodiny než som sa zbalil a vyrazil. Prešiel som cez Biału Podlasku a potom nasledovali úmorné kilometre, keď som začínal mať chuť sa na to doslova vysrať. Tento deň bol fakt krízový a terén tomu len pridával, nie len, že som šiel po rovine, ale často po pieskových cestách, kde sa ani nedalo moc rýchlo šlapať. Mal som namierené do obce Gnojno, pri bieloruskej hranici, kde je kompa cez rieku Bug. No keď som tam došiel, tak po zisteni, že Przeprava promowa jest kurwa nieczynna som už myslel, že hodim bicykel do rieky a končím. Ale tak posedel som, najedol sa, ukludnil....Kompa nepremávala kvoli nízkej hladine vody, no až tak nízka aby sa dala prebrodiť tiež nebola. Neostávalo mi nič iné, než takmer 30km obchádzka k najbližšiemu mostu. Nakoniec to však bolo celkom v pohode, väčšinou som šiel cez les. Na noc som ostal znova v lese. Hneď ráno som mal po ceste pravoslávny kláštor na Grabarke, a sice nie som kresťan, musím povedať, že mi toto miesto nejak dodalo energiu na ďalšie pokračovanie. Cesta bola podobná ako deň pred tým, možno ešte aj horšia. Pieskových ciest bolo viac, tieň skoro žiadny. Napriek tomu sa mi šlapalo dobre, a okolitú krajinu som si skutočne užíval, pretože to bolo jak návrat tak 30 rokov dozadu. panoval tu fakt kľud a príjemná atmosféra. Medzičasom som sa priblížil k bieloruskej hranici, ak by niekto čakal nejaké ostnaté ploty alebo tak, nič také tu nebolo. Pomaly už som sa blížil k cieľu dnešného dňa, k Bielowieźskemu pralesu. Nájsť tu miesto na prespanie nebolo úplne jednoduché, aj ochranné pásmo NP je vcelku divočina s množstvom komárov, ovadov či klošov, nakoniec sa mi to však nejak podarilo.

Kategorie a štítky

Nastavení