Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

více  Zavřít popis alba 
4 komentáře
  • 26.5.2019
  • 39 zobrazení
  • 2
  • 44
Via ferrata z Martina pozdĺž Pivovarského potoka na Martinské hole
více  Zavřít popis alba 
  • 1.6.2019
  • 21 zobrazení
  • 0
  • 00
Keď som dorazil do Vilniusu, akurát sa zotmelo. Po tých dňoch, keď som na tom bol zdravotne zle, som sa už cítil celkom v pohode, a tak som si šiel nakúpiť nejaké veci, že sa konečne poriadne najem. Potom som sa šiel ubytovať. Navaril som si fajnú večeru, dal si teplú sprchu a radosti nebolo konca kraja. Až som sa v noci zobudil s vedomím, že je zasa zle. A tak som potom znova lietal až do rána. Znova som sa nevyspal, neodpočinul a bolo mi vyslovene zle, fyzicky horšie než predchádzajúce dni. Po celom tom týždni už som toho mal fakt dosť, no s tým teraz, keď z Vilniusu neide žiadny priamy vlak do Varšavy. Prestupovať sa mi moc nechcelo. V Polsku už som bol viackrát a ďalší týžden v tomto stave už by osm nezvládol, ale pokúsim sa dokončiť aspoň to Pobaltie. K Polskej hranici už to nie je ďaleko. Spravil som si teda prehliadku centrom Vilniusu a potom pomaly opustil mesto smrom k vodnému hradu Trakai. Jednu chvíľu, kúsok za mostom v parku ma slabosť premohla a skutočne som nevládal pokračovať. Hovorím si, to je fakt zlé. Sedel som tam asi hodinu, nebol som schopný ani nič zjesť, ani vypiť. Nakoniec som sa nejak vzchopil a pokračoval. Hoc je to k hradu len nejakých 30km šiel som to skoro celý deň, v priebehu jazdy sa mi trošku polepšilo. No dosiahol som to tak, že som okrem banánov a čokolády už nejedol nič iné. Do zotmenia sa mi potom podarilo prejsť ešte ďalších 20km. Žiadna sláva, chcel som dať viac, no nešlo to. Do Suwaliek, na vlak je to ešte 150km, týmto tempom to je na 3 dni...no ránio múdrejšie večera. V noci bola búrka, ale vyspal som celkom dobre. Zbalil som sa a vyrazil. Cítil som sa v rámci možností dobre. Bolo pod mrakom a občas spŕchlo. Cesta ubiehala a už som cítil, že do Polska to predsa len zvládnem. Pomaly prichádzala noc, ale bol som cca. 10km od cielového mesta Suwałki, takže som ostal pri prístrešku. V noci mi spoločnosť robila túlavá mačka, ktorú som nakŕmil jedlom, čo mi ostalo, ja som pre istotu už radšej nechcel nič. Vlak o siedmej som stihol v pohode, vo Varšave som mal mať prestup už na vlak do Ostravy. No nebolo to také jednoduché. Pre bicykel je vo vlaku vyhradených len pár miest, na ktoré treba miestenku. Tak po chvílke zvažovania ktorá alternatíva by bola najvhodnejšia, a vlastne aj v ktorom vlaku je ešte volno som zvolil možnosť do Bielska-Bialej. Do Bohumína na vlak si to už zvládnem nejak došlapať. Na noc som ostal kúsok za Českým Těšínom a skoro ráno vyrazil zdolať posledných pár km. Priznávam, že to už som šiel trošku na rezervy. Únava a vyčerpanie boli značné. Nakoniec som to ale zvládol.
Celkovo to bola pekná cyklotúra, 3900 km za cca. mesiac a pol. Miestami náročnejšie na udržanie vôle pokračovať, ale aj to k tomu samozrejme patrí. Zaujímavé je, že napriek tým kilometrom prašných ciest som nedostal ani jeden defekt :) Zároveň moje poďakovanie patrí všetkým, ktorý ma v ceste podporovali, alebo mi nejak pomohli.
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • září 2018
  • 31 zobrazení
  • 0
  • 22
Až do tohto momentu bola cesta v podstate bezproblémová. Počasie sice nebolo vždy ideálne, ale to tak býva, s tým som počítal. Večer bolo vidno, že asi bude pršať, tak som si postavil stan a o chvíľu to aj prišlo. Spalo sa mi dobre, ale ráno som sa cítil dosť zle, bol som slabý, dolámaný. Celé telo ma bolelo. Pocit ako keď na človeka lezie nejaká viróza. Pomaly som sa zbalil a vyrazil, iné mi neostávalo. V Lotyšsku uvidím ako ďalej. Prechádzal som peknou kopcovitou krajinou a za krátko som bol na hranici. Zaujala ma budova bývalej colnice, z ktorej je dnes predajňa alkoholu. V Estónsku je totiž vysoká spotrebná daň, tak to ľudia chodia nakupovať sem. Za hranicou ma znova čakali moje obľúbené prašné cesty. Naštastie to bolo len nejakých 20km. Na noc som ostal na lúke, aspoň nepršalo, pretože som behom noci musel zo stanu často vybiehať. Veľmi som sa nevyspal, ale ráno som sa cítil trošku lepšie. Vzhľadom na to, že v týchto končínách sú len lesy, lúky, sem tam nejaké statky a minimum áut. Rozhodol som sa, že pokial to bude možné budem šlapať ďalej - niekam, kde by som trebarz mohol nastúpiť na vlak alebo autobus. Cesta bola podobná ako deň pred tým, nekonečná rovina, lesy, lúky. Na večer som došiel do mesta Rezekne. Malé mestečko, kde by sa ale dalo nastúpiť na vlak. Večer som sa však cítil celkom ok, takže som si nakúpil nejaké potraviny a šiel si nájsť za mestom miesto na spanie. Čo prišlo v noci, by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Zo stanu som musel vybiehať asi 30x, aspoň, že toho papiera som mal dosť. Vôbec som sa nevyspal a ráno som bol totálne zničený. Behom noci som už premýšlal nad tým, že budem asi musieť vyhľadať lekársku pomoc, no ráno som cítil, že to najhoršie je za mnou. Budem teda pokračovať. Šlapalo sa ťažko, únava, slabosť...aspoň to počasie bolo celkom pekné. Ďalšiu noc som stanoval za mestom Kraslava. Prišla búrka ako hrom, no konečne pálenka a cesnak zaúčinkovali, takže som sa normálne vyspal. Ďalší deň už mám pred sebou Litvu, nešlo to tak rýchlo ako som myslel. Znova veľa prašných ciest, keď som prešiel hranicu začalo ešte aj pršať. V Litve ma tentokrát príjemne prekvapili dobré cesty. Pomaly deň končil, keď som prišiel do mesta Visaginas, plánoval som znova prespať niekde za mestom. Usmialo sa na mňa štastie, keď ma na ulici oslovil Alex, že tam majú také komunitné centrum a či nechcem na chvíľu zájsť, nakoniec ma nechali aj prespať. Padlo mi to vhod, pretože v noci znova prišla silná búrka. Zdravotne som na tom ráno bol trochu lepšie a do Vilniusu to bolo nejakých 150km, tak som to skúsil. Miestami pršalo, ale cesty boli super, v dobrej kvalite, stihol som to ešte za vidna. Večer som sa ubytoval v hosteli a nakúpil si nejaké veci, že sa konečne poriadne najem.
více  Zavřít popis alba 
  • září 2018
  • 29 zobrazení
  • 0
  • 00
Noc nebola moc príjemná, pršalo a bolo dost chladno. Dážď ani ráno neustával, tak som zbalil mokré veci a vyrazil. Do Tartu to bol len kúsok a tam som mal v pláne sa ubytovať a veci vysušiť. V meste som bol za chvíľu, bolo to len asi 20km. Ubytovať som sa mohol až od druhej a prestalo aj pršať, tak som sa šiel prejsť do centra, dal si obed a tak. Tartu je druhé najväčšie mesto v Estónsku a je považované za centrum vzelanosti a umenia. V meste sídlia viaceré univerzity. Na druhý deň bolo znova pekne a tak som v ceste pokračoval ďalej smerom k Lotyšským hraniciam. Terén sa postupne trošku zvlnil a prechádzal som pekným krajom, kde sa nachádza aj 318mnm vysoká hora Suur Munamägii - najvyššia hora Estónska a tiež celého Pobaltia. Po tých nekonečných rovinách to bolo aj celkom spestrenie. Pomaly sa deň chýlil ku koncu, ku hranici zostávalo ešte asi 10 km, ale boli tu celkom pekné lúky, tak som si stan rozložil tu.
více  Zavřít popis alba 
  • 31.8.2018
  • 26 zobrazení
  • 0
  • 00
Silný lejak celú noc, bol som fakt rád, že som mal strechu nad hlavou. Ráno prestalo pršať a sice bolo pod mrakom, bolo celkom príjemne. Za nejaký čas som pršiel do mesta Rakvere, nakúpil som si nejaké jedlo a prešiel si centrum mesta. Znova sa zberalo na dážď a tak aj bolo. Mrholenie prešlo do lejaku, ale našťastie bola pri ceste akurát autobusová zastávka, tak som prečkal tam. Potom trošku aj slnko zasvietilo a už k večeru som dorazil k jazeru Peipsi, u nás možno známejšie ako Čudské jazero. Je to štvrté najväčšie jazero v Európe a je skutočne obrovské, pripadal som si znova ako pri mori. V noci spŕchlo, ale nebolo to tak silníé ako deň pred tým. Mustvee, Kallaste a ďalšie dediny na brehu jazera Peipsi su obývané prevažne ruskými starovercami, ktorí tu v 17. storočí našli útočisko, pretože sa v Rusku odmietli podriadiť novým pravidlám pravoslávnej cirkvi. Celý deň bolo zamračené, sem tam trošku popršalo. Na obed som sa zastavil v tradičnej reštaurácii s príznačným názvom Ryby a cibule v dedine Kolkja. Cibula patrí v tejto oblasti medzi veľmi často pestované plodiny, majú svoju tradičnú odrodu a cibula sa predáva takmer pri každom dome. K večeru sa počasie rapídne zhoršilo, silný vietor a nepríjemné mrholenie, ktoré prechadzalo do silnejšieho dažďa. Namierené som mal k mestu Tartu, už sa stmievalo a našiel som si celkom obstojný flek na spanie, tak som ďalej nepokračoval a ostal asi 15km pred Tartu.
více  Zavřít popis alba 
  • 28.8.2018
  • 49 zobrazení
  • 1
  • 00
Národný park Lahemaa - najsevernejšie miesto mojej cesty a s kľudom poviem, že čo sa týka prírody aj najkrajšie. Tento deň vážne stál za to. Po nočnom daždi bola od rána modrá obloha. Hneď som teda zamieril na pobrežie a na kamenistej pláži si vychutnával po pár dňoch zasa pekné počasie. Pokračoval som potom po pobreží, bolo príjemne teplo, tak som neodolal a šiel sa aj okúpať. To už sa pomaly začínalo aj mračiť. Pri mestečku Loksa ma chytila búrka a prečkal som v lese. Naštastie to netrvalo dlho. Potom už ostalo zamračené, ale bolo celkom príjemne. Po krátkom čase som dorazil k najsevernejšiemu výbežku - Purekkari neem. Bicykel som nechal pri prístrešku a šiel až kam mi to pevnina dovolila. Do mestečka Vosu som dorazil tesne pred zípadom slnka, a tak som si ešte mohol vychutnať peknú scenériu, ktorú mi príroda pripravila. Bolo to zároveň aj rozlúčenie s morom, lebo ďalej už moja cesta bude smerovať do vnútrozemia. V momente keď slnko zapadlo, spustil sa silný lejak, naštastie táborisko bolo blízko a tak som veľmi nezmokol. Dokonca tam bol aj super prístrešok a nemusel som tým pádom rozkladať stan.
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 27.8.2018
  • 81 zobrazení
  • 1
  • 11
Vo Vasalemme som ostal pár dní. Hostitelia mi pripravili skvelý program, napr. prehliadku Tallinnu a okolia. Dobre som si tu oddýchol a zregeneroval. Potom som pokračoval ďalej, znova cez Tallinn po severnom pobreží do Národného parku Lahemaa.
více  Zavřít popis alba 
  • srpen 2018 až březen 2019
  • 25 zobrazení
  • 0
  • 00
Na spanie som si hľadal miesto v lese, no buď tam boli mokrade, alebo hustý porast. Samozrejme množstvo komárov všade. A tak som stále pokračoval, že možno to ďalej bude lepšie. A skutočne...usmialo sa na mňa štastie, keď som dorazil k opusteným statkom. K domu som sa muesl predrať húštinou a najprv som myslel, že ostanem len na zápraží. Dvere boli zamknuté, no dalo sa vojsť cez okno a tak som nakoniec spal pod strechou. Ráno som pokračoval ďalej a po krátkom čase som dorazil do mesta Haapsalu. Malebné mesto na pobreží, kde som sa zdržal dlhšie než som plánoval. Pokračoval som po pobreží až k prístavu Dirhami a ďalej po pobreží borovicovým lesom. Kolesá sa zabárali do piesku a tak som šiel dosť pomaly. Krajína tu však bola skutočne krásna. Namierené som mal asi 30km pred Tallinn do obce Vasalemma, kde na mňa čakali moji hostitelia Piret a Olavi.
více  Zavřít popis alba 
4 komentáře
  • 23.8.2018
  • 42 zobrazení
  • 1
  • 44
Konečne som v Estónsku, cielovej krajine mojej cyklotúry. V noci fúkal od mora silný vietor, do rána to však ustalo a bola krásna modrá obloha. Prešiel som malebnou dedinou Ikla a hneď ako to bolo možné som zamieril na pláž. Campingove miesto, ktoré som tu bolo ma velmi príjemne prekvapilo - množstvo prístreškov, stolov, krytých ohnísk či fakt luxusné latríny. Kiež by aj u nás niekedy bolo takéto turistické zázemie. Zdržal som sa vyše hodiny a potom som pokračoval do mesta Pärnu. Menšieho, ale tiež velmi pekného mesta na pobreží Baltského mora v Rižskom zálive. Dal som si obed, trošku porealxoval a následne vyrazil smerom k mestu Lihula, kde som mal v pláne si nájst v lese nejaké meisto na spanie.
více  Zavřít popis alba 
  • 22.8.2018
  • 21 zobrazení
  • 1
  • 00
V noci znova pršalo a ráno to stále zamračené, ale nakoniec sa predsa len z mrakov predralo slnko. Šiel som si zaplávať a potom vyrazil. Do Saulkrasti k moru som došiel za krátko, ale konečne aj počasie bolo fajn, takže som si takto pekné miesto mohol naplno vychutnať. Zdržal som sa asi hodinu a pomaly sa vydal smerom do vnútrozemia. K Estónskej hranici som sice mohol ísť aj rýchlejšie po pobreží, ale chcel som sa vyhnúť hlavnému ťahu a hustejšej premávke. Počasie bolo tento deň skutočne príjemné. K hranici som došiel tesne pred západom slnka, ostávalo už len nájsť si nejaké miesto na spanie.
více  Zavřít popis alba 
  • 21.8.2018
  • 25 zobrazení
  • 1
  • 00
Nájsť miesto na spanie nebolo v Lotyšsku tak jednoduché ako v Litve, nakoniec som ale natrafil na nejakú opustenú budovu. V noci ma tam sice zobudil strážnik, takže až tak úplne opustená nebola, ale našťastie to nebol problém a mohol som ostať do rána. Ráno som rýchlo zbalil veci a vypadol. Po chvíli som došiel do mestečka Dobele, bolo pekne upravené, nachádza sa tam napr. aj zrúcanina hradu Livonského rytierského rádu. Po opustení Dobele som už mal namierené konečne k moru do mesta Jurmala. Celú cestu bolo zamračené, sem tam aj pršalo. Konečne som po takmer 3 týždňoch cesty dorazil k moru, to mi znova dodalo energiu. Prešiel som cez Jurmalu a poobede dorazil do Rigy. Mesto je to fakt veľké, takže kým som došiel do centra zabralo to ďalšiu hodinu. Centrum Rigy je fakt pekné, ceny boli sice vyššie, ale dal som si tam aj večeru. Bol to príjemný večer s chutým jedlom, pivom aj dobrou hudbou. V noci husto pršalo, tak isto aj ráno, tak som si skočil do obchodu kúpiť nejaké veci a čakal čo bude. Keď okolo 11-ej prestalo, vyrazil som. Znova som prešiel centrom a potom asi ďalšiu hodinu kým som vyšiel z mesta von. Šiel som chvílu po pobreží a následne cez blízky les. Počasie bolo premenlívé, miestami zamračené potom na čas aj vyšlo slnko, no k večeru sa to dosť zhoršilo. Dvihol sa silný vietor a začalo pršať. Bol som akurát pri jazere Ummis, tak som sa rozhodol tu radšej ostať. Nejakú hodinu svetla som ešte pred sebou mal, ale nemalo význam pokračovať.
více  Zavřít popis alba 
  • 20.8.2018
  • 29 zobrazení
  • 0
  • 00
Ráno ma čakalo nepríjemné zistenie, že sa mi z brašny vytrhla lišta. Našťastie má Ortlieb tieto veci dobre vymyslené, takže nebolo zložité to opraviť a mohol som pokračovať. Ku Hore krížov ( Kryžiu kalnas) to zo Šiauliai bolo pár kilometrov. Je to zaujímavé pútnické miesto s tisíckami krížov rôznych veľkostí. Potom už som pokračoval k mestu Joniškis a teda aj k lotyšskej hranici. Pred mestom ma chytila búrka, sice krátka no intenzívna. Než som dorazil k hranici ešte pár krát spŕchlo. Do Lotyšska som prišiel cez mesto Žagare. Po prekročení hranice sa toho veľa nezmenilo, najprv štrkovo-piesková cesta, potom totalne rozbitá asfaltka. No čím som bol ďalej, tým to bolo lepšie.
více  Zavřít popis alba 
  • 18.8.2018
  • 36 zobrazení
  • 0
  • 00
Myslel som, že na noc ostanem niekde vonku, ale nakoniec som narazil na opustený dom. Noc bola teplá, bezoblačná. Už od rána pálilo slnko a bolo dosť teplo. Štrkovo - pieskové cesty, totálna rovina a takmer žiadny tieň na náročnosti ešte pridali. Ináč keď mi to pred Kaunasom pripadalo, že krajina je zanedbaná, tak čo som videl tu bol už vážne dosť smutný pohľad. Obrovské množstvo opustených domov, celých statkov. Tie ktoré opustené neboli pôsobili dojmom cigánskej osady. Prašné cesty tomu už len dotvárali atmosféru. Vždy keď okolo mňa prešlo nejaké auto, tak som sa dvihol oblak prachu, že som ani dýchať nemohol. Zlepšilo sa to, až keď som sa priblížil ku mestu Šialuliai. Tam to už potom znova bolo celkom normálne. V obchode som si nakúpil nejké jedlo a šiel prenocovať k jazeru Talšos. Zaplávať si po takomto dni mi vážne padlo vhod.
Ešte pár slov k tomu prečo je vlastne taká nerovnováha medzi mestami a vidiekom. Z Litvy sa po rozpade ZSSR a hlavne po vstupe do EU odsťahovalo za prácou a lepšími podmienkami takmer 30% obyvateľstva, prevažne z vidieka. Emigrácia je veľká vo všetkých pobaltských krajinách, no najviac je tým poznačená práve Litva.
více  Zavřít popis alba 
9 komentářů
  • 17.8.2018
  • 44 zobrazení
  • 1
  • 99
Celú noc pršalo, ráno však už nie a dokonca aj svietilo slnko. Mokré veci som teda mohol vysušiť cestou. Najedol som sa a vyrazil, dlho to netrvalo a bol som v Litve. Krajina zrazu bola trošku kopcovitejšia, čo bolo príjemné osvieženie. Netrvalo to ale dlho a znova sa to vyrovnalo, začalo sa však mračiť, takže už som čakal osvieženie iné. Búrka a dážď sa ale stále len tak točili okolo, pršalo raz na pravo, raz na ľavo. A okrem asi 5 minútovej prehánky som sa tomu vyhol. Nemohol som si nevšimnúť, že domy okolo vyzerajú dosť zanedbane. Samozrejme nie všetky, ale bolo ich pomerne dosť. Taktiež trebarz skoro v každej dedine zavreté potraviny, ale zato otvorený akurát stánok s kebabom. Pomaly sa deň končil a tak som sa na noc zložil v takom lesíku. Našťastie v noci nepršalo, takže som nemusel stavať stan, ráno však bolo dosť zamračené. Čakal som, že aj sprchne, ale nakoniec nič z toho nebolo. Namierené som mal do Kaunasu a dediny ktorými som prechádzal boli znova podobné tomu, čo som videl predchádzajúci deň. Opustené alebo zanedbané, hoc obývané domy. Opustené hospodárske objekty. Vzhladom na počasie mi to miestami pripadalo jak v nejakom postapokalyptickom filme. Keď som prišiel do Kaunasu, tak to zasa bolo vcelku normálne. Asi trochu zanedbanejšie než u nás, ale v zásade nič zvláštne. Bočné uličky v centre na tom boli horšie, ale zato historické centrum bolo fakt pekné. Prešiel som si mesto, sadol si na obed a pohol sa smerom na Kedainiai. Musím povedať, že tu to cestou vyzeralo celkom dobre, takže som to začal brať tak, že tá časť Litvy, ktorou som predtým prechádzal asi bola nejaká chudobnejšia oblasť. Slnko pomaly zapadalo, takže za mestom Kedainiai už som si začal hľadať nejaké miesto na noc.
více  Zavřít popis alba 
1 komentář
  • 16.8.2018
  • 47 zobrazení
  • 1
  • 11
Pri odchode z Białystoku znova svietilo slnko. Aj cesta bola príjemná, pretože som často prechádzal cez lesy. Pred mestom Sokółka ma zaujala tabula na ktorej bol kostol, cerkev a mešita. Niečo také bolo sice pomerne bežné na balkáne, no v Polsku by som to nečakal. Mešita sa nachádza v dedine Bohoniky, kde žije komunita polských tatárov (tiež ešte v dedine Kruszyniany). Tatári na tomto území žiju dokonca od 14. storočía, okrem Polska ešte v Bielorusku a Litve. Konkrétne Bohoniky dostali ako žold od krála Jana III. Sobieskeho, ktorý kedže nemal peniaze, vyplatil tatárov pôdou. Dohromady ich v Polsku žije asi 2000. Mešita pochádza z 18. storočia a okrem nej sa tu ešte nachádza Mizar - moslimský cintorín. Takou zaujimavosťou tejto oblasti je aj velký pieskový lom. Potom som už pokračoval naspäť do Sokółky, kde som si nakúpil a šiel znova prespať niekam do lesa. Ráno bolo celkom fajn a tak som si myslel, že by som už mohol prejsť do Litvy. Na obed mi už ale počasie dalo na javo, že také jednoduché to nebude. Celé poobedie sa okolo točili búrky. Niekedy som mal šťastie a po ceste nejakú autobusovú zastávku, inokedy ma to chytilo priamo a sice s pončom a návlekmi, mokrý som bol aj tak. Nakoniec som na noc ostal v lese asi 15km od Litevských hraníc. Prestalo na chvíľu pršať a bol tam dobrý flek, takže rozhodovanie bolo jednoduché.
více  Zavřít popis alba 
  • 14.8.2018
  • 41 zobrazení
  • 1
  • 00
Na prespanie som našiel pekné miesto pri stohu slamy, začalo sa nejak mračiť, tak som postavil stan. A dobre som urobil, lebo onedlho začalo pršať a pršalo celú noc. Po tych horúčavách to bolo aj celkom dobre, trošku sa ochladilo a vyčistil sa vzduch. Ráno bolo zamračené, ale už nepršalo, šiel som do Białowieźe a trošku si ešte pozrieť okolie Národného parku. Potom som už pokračoval smerom na Białystok, medzitým začalo znova pršať a asi 40km som ešte šiel v daždi. V Białystoku som sa ubytoval a dal si deň pauzu, ktorú som využil na prehliadku mesta.
více  Zavřít popis alba 
  • 12.8.2018
  • 43 zobrazení
  • 1
  • 00
Za Lublinom som prespal v nejakej opustenej budove, žiaden luxus, ale spal som už aj na horších miestach. Od rána bolo dosť horúco a jazda cca 5 km dlhou lipovou alejou a následne lesom v tieni bola tak celkom príjemná. Po chvíli som došiel do mesta Lubartow, kde som si nakúpil nejaké veci, konečne aj melón, na ktorý som už mal vážne chuť a vyrazil ďalej. Krajina bola už takmer rovná a stromov bolo menej, no slnko pieklo, takže každý kúsok tieňa som využíval na pauzy. K večeru som ostal znova v lese pred mestom Biała Podlaska. Bol som po celom dni sice unavený, ale ešte v celkom dobrej nálade. Ráno to však bolo ináč, nič sa mi nechcelo, trvalo mi asi 2 hodiny než som sa zbalil a vyrazil. Prešiel som cez Biału Podlasku a potom nasledovali úmorné kilometre, keď som začínal mať chuť sa na to doslova vysrať. Tento deň bol fakt krízový a terén tomu len pridával, nie len, že som šiel po rovine, ale často po pieskových cestách, kde sa ani nedalo moc rýchlo šlapať. Mal som namierené do obce Gnojno, pri bieloruskej hranici, kde je kompa cez rieku Bug. No keď som tam došiel, tak po zisteni, že Przeprava promowa jest kurwa nieczynna som už myslel, že hodim bicykel do rieky a končím. Ale tak posedel som, najedol sa, ukludnil....Kompa nepremávala kvoli nízkej hladine vody, no až tak nízka aby sa dala prebrodiť tiež nebola. Neostávalo mi nič iné, než takmer 30km obchádzka k najbližšiemu mostu. Nakoniec to však bolo celkom v pohode, väčšinou som šiel cez les. Na noc som ostal znova v lese. Hneď ráno som mal po ceste pravoslávny kláštor na Grabarke, a sice nie som kresťan, musím povedať, že mi toto miesto nejak dodalo energiu na ďalšie pokračovanie. Cesta bola podobná ako deň pred tým, možno ešte aj horšia. Pieskových ciest bolo viac, tieň skoro žiadny. Napriek tomu sa mi šlapalo dobre, a okolitú krajinu som si skutočne užíval, pretože to bolo jak návrat tak 30 rokov dozadu. panoval tu fakt kľud a príjemná atmosféra. Medzičasom som sa priblížil k bieloruskej hranici, ak by niekto čakal nejaké ostnaté ploty alebo tak, nič také tu nebolo. Pomaly už som sa blížil k cieľu dnešného dňa, k Bielowieźskemu pralesu. Nájsť tu miesto na prespanie nebolo úplne jednoduché, aj ochranné pásmo NP je vcelku divočina s množstvom komárov, ovadov či klošov, nakoniec sa mi to však nejak podarilo.
více  Zavřít popis alba 
  • srpen 2018
  • 34 zobrazení
  • 1
  • 00
Ráno ešte v Rzeszowe pršalo, tak som si šiel nakúpiť nejaké jedlo a potom vyrazil. V priebehu dňa sa vyčasilo, no nebolo tak horúco ako predchádzajúce dni, takže sa šlapalo celkom príjemne. Po nejakom čase som sa napojil na cykotrasu GreenVelo, ktorá vedie celým východným Polskom. Miestami vedie po samostatných chodníkoch, miestami po málo frekventovaných cestách.
Popri nej sú každých niekoľko kilometrov situované odpočívadlá, niekedy s toitoikou, niekedy aj s vodou. Na cykloturistiku je to fakt super, no nedržal som sa len tejto cyklotrasy, sem tam som šiel po vlastnej linke. Napr. som si urobil zachádzku do Lublinu, mesta s bohatou históriou.
více  Zavřít popis alba 
2 komentáře
  • 7.8.2018
  • 35 zobrazení
  • 1
  • 22
Prespal som kúsok za Nowym Targom, pršalo skoro celú noc, až nad ránom sa to ukludnilo. Potom však bol zasa krásny deň s modrou oblohou. Prechádzal som peknou, kopcovitou krajinou neďaleko Gorczańskeho národného parku. Teplota nad 30° a skoro žiaden tieň mi dali poriadne zabrať. Na večer som došiel ku Nowemu Saczu, kde som si na prespanie našiel plac pri Dunajci. Padlla dosť veľká rosa, tak som radšej postavil stan. Po prehliadke mesta a raňajkách som vyrazil ďalej. Slnko znova pieklo, krajina bola stále zvlnená, no menej hornatá. Keď som podvečer dorazil k vyhliadkovej veži pri obci Bruśnik, mal som sice ešte asi 2 hodiny svetla, no bolo to dobré miesto na prenocovanie, tak som ostal. Sice som sa nakoniec veľmi ani nevyspal, lebo celú noc tam niekto chodil, ale od jednej partie som aspoň dostal pivo a minerálku :) Vody už som mal málo, tak mi to padlo vhod. Ráno som mal najprv namierené k neďalekému prameňu, kde som si chcel doplniť zásoby, no bol vyschnutý. Vodu som potom opýtal od ľudi a pokračoval ďalej smerom na Rzeszow. Krajina bola podobná ako predchadzajúci deň, no bolo ešte teplejšie. Musel som si dávať častejšie prestávky a do Rzeszowa už mi to nevychádzalo, tak som na noc ostal v lesíku asi 30km od mesta. Na ďalší deň som už do mesta dorazil, pozrel si pekné centrum a keď začalo pršať schoval som sa pred dažďom do letnej záhrady. Po obede a dobrom pive som sa šiel ubytovať.
více  Zavřít popis alba 
  • srpen 2018
  • 38 zobrazení
  • 1
  • 00
Po pár dňoch v Žiline nastal čas pohnúť sa ďalej. Moja cesta viedla cez Terchovú ďalej na Oravu. Medzi horami je ciest málo a cyklochodníkov ešte menej, takže meistami som musel využiť hlavné ťahy, čo so všetkým tým možstvom áut, kamiónov a autobusov nebolo 2x príjemné. Scenérie, ktorými som prechádzal však stáli za to. Keď som dorazil do Oravíc, mohol som priamo pokračovať ďalej k Polskej hranici, ale vzhladom na to, že ďalej bude cesta takmer samá rovina, rozhodol som sa ešte chvíľu ostať v horách. Prešiel som si taký okruh po náučnom chodníku Antona Kocyana, ktorý bol zjazdný aj s nabaleným bicyklom. Dostal som sa do výšky cez 1000m, takže toto vlastne bude aj najvyšší bod tejto cesty. Počasie nebolo úplne priaznivé, trošku som aj zmokol, ale tá skutočne silná búrka prišla až o niečo neskôr, keď už som bol v Polsku a našťastie som si stihol pred tým už postaviť stan.
více  Zavřít popis alba 
20 komentářů
  • 31.7.2018
  • 54 zobrazení
  • 2
  • 2020
Tak ako minulé roky som aj toto leto nabalil bicykel a vyrazil. Tentokrát mojim cieľom boli pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estonsko. Cestou tam som vzal najprv cez Slovensko (šiel som popri Váhu do Žiliny a potom cez Oravu) a následne ma čakalo samozrejme Polsko. Zo začiatku hornatejším juhom do Rzeszowa a potom už som zamieril severne rovinatou krajinou cez Lublin a Bialystok k Litevskej hranici.

Z Brna som štartoval 23.7., prechádzal som malebnou zvlnenou moravskou krajinou, cez Ždánický les do Kyjova a následne okolo Uherského Brodu cez Biele Karpaty k slovenskej hranici. Hranicu som prekročil za Nedašovou Lhotou a cez Červený Kameň som došiel ku Ilave, kde som pri blízkom rybníku prenocoval. Ďalší deň som doarzil do Žiliny, kde som si dal u priateľov pár dní pauzu. Krátky oddych mi padol vhod, okrem iného sme si spravili výlet do Banskej Bystrice a túru v Malej Fatre. Potom som už pokračoval ďalej na Oravu.
více  Zavřít popis alba 
13 komentářů
  • červenec 2018
  • 60 zobrazení
  • 1
  • 1313
více  Zavřít popis alba 
6 komentářů
  • loni na podzim
  • 54 zobrazení
  • 2
  • 66

Nebyla nalezena žádná alba.

Adresa na Rajčeti

www.rbaum.rajce.idnes.cz

Aktivní od

20. ledna 2011

Pohlaví

neuvedeno

Datum narození

neuvedeno

Webová adresa

neuvedeno

Mí oblíbení lidé na Rajčeti

Má oblíbená alba na Rajčeti

Moji fanoušci na Rajčeti (sledují mě)

reklama