Náš tip

Proměňte svá alba ve fotoknihu!
Ideální jako dárek nebo jen tak na památku.
Levně, rychle, jednoduše.

8 komentářů
Myslel som, že na noc ostanem niekde vonku, ale nakoniec som narazil na opustený dom. Noc bola teplá, bezoblačná. Už od rána pálilo slnko a bolo dosť teplo. Štrkovo - pieskové cesty, totálna rovina a takmer žiadny tieň na náročnosti ešte pridali. Ináč keď mi to pred Kaunasom pripadalo, že krajina je zanedbaná, tak čo som videl tu bol už vážne dosť smutný pohľad. Obrovské množstvo opustených domov, celých statkov. Tie ktoré opustené neboli pôsobili dojmom cigánskej osady. Prašné cesty tomu už len dotvárali atmosféru. Vždy keď okolo mňa prešlo nejaké auto, tak som sa dvihol oblak prachu, že som ani dýchať nemohol. Zlepšilo sa to, až keď som sa priblížil ku mestu Šialuliai. Tam to už potom znova bolo celkom normálne. V obchode som si nakúpil nejké jedlo a šiel prenocovať k jazeru Talšos. Zaplávať si po takomto dni mi vážne padlo vhod.
Ešte pár slov k tomu prečo je vlastne taká nerovnováha medzi mestami a vidiekom. Z Litvy sa po rozpade ZSSR a hlavne po vstupe do EU odsťahovalo za prácou a lepšími podmienkami takmer 30% obyvateľstva, prevažne z vidieka. Emigrácia je veľká vo všetkých pobaltských krajinách, no najviac je tým poznačená práve Litva.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
1 komentář
Celú noc pršalo, ráno však už nie a dokonca aj svietilo slnko. Mokré veci som teda mohol vysušiť cestou. Najedol som sa a vyrazil, dlho to netrvalo a bol som v Litve. Krajina zrazu bola trošku kopcovitejšia, čo bolo príjemné osvieženie. Netrvalo to ale dlho a znova sa to vyrovnalo, začalo sa však mračiť, takže už som čakal osvieženie iné. Búrka a dážď sa ale stále len tak točili okolo, pršalo raz na pravo, raz na ľavo. A okrem asi 5 minútovej prehánky som sa tomu vyhol. Nemohol som si nevšimnúť, že domy okolo vyzerajú dosť zanedbane. Samozrejme nie všetky, ale bolo ich pomerne dosť. Taktiež trebarz skoro v každej dedine zavreté potraviny, ale zato otvorený akurát stánok s kebabom. Pomaly sa deň končil a tak som sa na noc zložil v takom lesíku. Našťastie v noci nepršalo, takže som nemusel stavať stan, ráno však bolo dosť zamračené. Čakal som, že aj sprchne, ale nakoniec nič z toho nebolo. Namierené som mal do Kaunasu a dediny ktorými som prechádzal boli znova podobné tomu, čo som videl predchádzajúci deň. Opustené alebo zanedbané, hoc obývané domy. Opustené hospodárske objekty. Vzhladom na počasie mi to miestami pripadalo jak v nejakom postapokalyptickom filme. Keď som prišiel do Kaunasu, tak to zasa bolo vcelku normálne. Asi trochu zanedbanejšie než u nás, ale v zásade nič zvláštne. Bočné uličky v centre na tom boli horšie, ale zato historické centrum bolo fakt pekné. Prešiel som si mesto, sadol si na obed a pohol sa smerom na Kedainiai. Musím povedať, že tu to cestou vyzeralo celkom dobre, takže som to začal brať tak, že tá časť Litvy, ktorou som predtým prechádzal asi bola nejaká chudobnejšia oblasť. Slnko pomaly zapadalo, takže za mestom Kedainiai už som si začal hľadať nejaké miesto na noc.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Pri odchode z Białystoku znova svietilo slnko. Aj cesta bola príjemná, pretože som často prechádzal cez lesy. Pred mestom Sokółka ma zaujala tabula na ktorej bol kostol, cerkev a mešita. Niečo také bolo sice pomerne bežné na balkáne, no v Polsku by som to nečakal. Mešita sa nachádza v dedine Bohoniky, kde žije komunita polských tatárov (tiež ešte v dedine Kruszyniany). Tatári na tomto území žiju dokonca od 14. storočía, okrem Polska ešte v Bielorusku a Litve. Konkrétne Bohoniky dostali ako žold od krála Jana III. Sobieskeho, ktorý kedže nemal peniaze, vyplatil tatárov pôdou. Dohromady ich v Polsku žije asi 2000. Mešita pochádza z 18. storočia a okrem nej sa tu ešte nachádza Mizar - moslimský cintorín. Takou zaujimavosťou tejto oblasti je aj velký pieskový lom. Potom som už pokračoval naspäť do Sokółky, kde som si nakúpil a šiel znova prespať niekam do lesa. Ráno bolo celkom fajn a tak som si myslel, že by som už mohol prejsť do Litvy. Na obed mi už ale počasie dalo na javo, že také jednoduché to nebude. Celé poobedie sa okolo točili búrky. Niekedy som mal šťastie a po ceste nejakú autobusovú zastávku, inokedy ma to chytilo priamo a sice s pončom a návlekmi, mokrý som bol aj tak. Nakoniec som na noc ostal v lese asi 15km od Litevských hraníc. Prestalo na chvíľu pršať a bol tam dobrý flek, takže rozhodovanie bolo jednoduché.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Na prespanie som našiel pekné miesto pri stohu slamy, začalo sa nejak mračiť, tak som postavil stan. A dobre som urobil, lebo onedlho začalo pršať a pršalo celú noc. Po tych horúčavách to bolo aj celkom dobre, trošku sa ochladilo a vyčistil sa vzduch. Ráno bolo zamračené, ale už nepršalo, šiel som do Białowieźe a trošku si ešte pozrieť okolie Národného parku. Potom som už pokračoval smerom na Białystok, medzitým začalo znova pršať a asi 40km som ešte šiel v daždi. V Białystoku som sa ubytoval a dal si deň pauzu, ktorú som využil na prehliadku mesta.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Za Lublinom som prespal v nejakej opustenej budove, žiaden luxus, ale spal som už aj na horších miestach. Od rána bolo dosť horúco a jazda cca 5 km dlhou lipovou alejou a následne lesom v tieni bola tak celkom príjemná. Po chvíli som došiel do mesta Lubartow, kde som si nakúpil nejaké veci, konečne aj melón, na ktorý som už mal vážne chuť a vyrazil ďalej. Krajina bola už takmer rovná a stromov bolo menej, no slnko pieklo, takže každý kúsok tieňa som využíval na pauzy. K večeru som ostal znova v lese pred mestom Biała Podlaska. Bol som po celom dni sice unavený, ale ešte v celkom dobrej nálade. Ráno to však bolo ináč, nič sa mi nechcelo, trvalo mi asi 2 hodiny než som sa zbalil a vyrazil. Prešiel som cez Biału Podlasku a potom nasledovali úmorné kilometre, keď som začínal mať chuť sa na to doslova vysrať. Tento deň bol fakt krízový a terén tomu len pridával, nie len, že som šiel po rovine, ale často po pieskových cestách, kde sa ani nedalo moc rýchlo šlapať. Mal som namierené do obce Gnojno, pri bieloruskej hranici, kde je kompa cez rieku Bug. No keď som tam došiel, tak po zisteni, že Przeprava promowa jest kurwa nieczynna som už myslel, že hodim bicykel do rieky a končím. Ale tak posedel som, najedol sa, ukludnil....Kompa nepremávala kvoli nízkej hladine vody, no až tak nízka aby sa dala prebrodiť tiež nebola. Neostávalo mi nič iné, než takmer 30km obchádzka k najbližšiemu mostu. Nakoniec to však bolo celkom v pohode, väčšinou som šiel cez les. Na noc som ostal znova v lese. Hneď ráno som mal po ceste pravoslávny kláštor na Grabarke, a sice nie som kresťan, musím povedať, že mi toto miesto nejak dodalo energiu na ďalšie pokračovanie. Cesta bola podobná ako deň pred tým, možno ešte aj horšia. Pieskových ciest bolo viac, tieň skoro žiadny. Napriek tomu sa mi šlapalo dobre, a okolitú krajinu som si skutočne užíval, pretože to bolo jak návrat tak 30 rokov dozadu. panoval tu fakt kľud a príjemná atmosféra. Medzičasom som sa priblížil k bieloruskej hranici, ak by niekto čakal nejaké ostnaté ploty alebo tak, nič také tu nebolo. Pomaly už som sa blížil k cieľu dnešného dňa, k Bielowieźskemu pralesu. Nájsť tu miesto na prespanie nebolo úplne jednoduché, aj ochranné pásmo NP je vcelku divočina s množstvom komárov, ovadov či klošov, nakoniec sa mi to však nejak podarilo.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Ráno ešte v Rzeszowe pršalo, tak som si šiel nakúpiť nejaké jedlo a potom vyrazil. V priebehu dňa sa vyčasilo, no nebolo tak horúco ako predchádzajúce dni, takže sa šlapalo celkom príjemne. Po nejakom čase som sa napojil na cykotrasu GreenVelo, ktorá vedie celým východným Polskom. Miestami vedie po samostatných chodníkoch, miestami po málo frekventovaných cestách.
Popri nej sú každých niekoľko kilometrov situované odpočívadlá, niekedy s toitoikou, niekedy aj s vodou. Na cykloturistiku je to fakt super, no nedržal som sa len tejto cyklotrasy, sem tam som šiel po vlastnej linke. Napr. som si urobil zachádzku do Lublinu, mesta s bohatou históriou.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Prespal som kúsok za Nowym Targom, pršalo skoro celú noc, až nad ránom sa to ukludnilo. Potom však bol zasa krásny deň s modrou oblohou. Prechádzal som peknou, kopcovitou krajinou neďaleko Gorczańskeho národného parku. Teplota nad 30° a skoro žiaden tieň mi dali poriadne zabrať. Na večer som došiel ku Nowemu Saczu, kde som si na prespanie našiel plac pri Dunajci. Padlla dosť veľká rosa, tak som radšej postavil stan. Po prehliadke mesta a raňajkách som vyrazil ďalej. Slnko znova pieklo, krajina bola stále zvlnená, no menej hornatá. Keď som podvečer dorazil k vyhliadkovej veži pri obci Bruśnik, mal som sice ešte asi 2 hodiny svetla, no bolo to dobré miesto na prenocovanie, tak som ostal. Sice som sa nakoniec veľmi ani nevyspal, lebo celú noc tam niekto chodil, ale od jednej partie som aspoň dostal pivo a minerálku :) Vody už som mal málo, tak mi to padlo vhod. Ráno som mal najprv namierené k neďalekému prameňu, kde som si chcel doplniť zásoby, no bol vyschnutý. Vodu som potom opýtal od ľudi a pokračoval ďalej smerom na Rzeszow. Krajina bola podobná ako predchadzajúci deň, no bolo ešte teplejšie. Musel som si dávať častejšie prestávky a do Rzeszowa už mi to nevychádzalo, tak som na noc ostal v lesíku asi 30km od mesta. Na ďalší deň som už do mesta dorazil, pozrel si pekné centrum a keď začalo pršať schoval som sa pred dažďom do letnej záhrady. Po obede a dobrom pive som sa šiel ubytovať.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
20 komentářů
Po pár dňoch v Žiline nastal čas pohnúť sa ďalej. Moja cesta viedla cez Terchovú ďalej na Oravu. Medzi horami je ciest málo a cyklochodníkov ešte menej, takže meistami som musel využiť hlavné ťahy, čo so všetkým tým možstvom áut, kamiónov a autobusov nebolo 2x príjemné. Scenérie, ktorými som prechádzal však stáli za to. Keď som dorazil do Oravíc, mohol som priamo pokračovať ďalej k Polskej hranici, ale vzhladom na to, že ďalej bude cesta takmer samá rovina, rozhodol som sa ešte chvíľu ostať v horách. Prešiel som si taký okruh po náučnom chodníku Antona Kocyana, ktorý bol zjazdný aj s nabaleným bicyklom. Dostal som sa do výšky cez 1000m, takže toto vlastne bude aj najvyšší bod tejto cesty. Počasie nebolo úplne priaznivé, trošku som aj zmokol, ale tá skutočne silná búrka prišla až o niečo neskôr, keď už som bol v Polsku a našťastie som si stihol pred tým už postaviť stan.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
13 komentářů
Tak ako minulé roky som aj toto leto nabalil bicykel a vyrazil. Tentokrát mojim cieľom boli pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estonsko. Cestou tam som vzal najprv cez Slovensko (šiel som popri Váhu do Žiliny a potom cez Oravu) a následne ma čakalo samozrejme Polsko. Zo začiatku hornatejším juhom do Rzeszowa a potom už som zamieril severne rovinatou krajinou cez Lublin a Bialystok k Litevskej hranici.

Z Brna som štartoval 23.7., prechádzal som malebnou zvlnenou moravskou krajinou, cez Ždánický les do Kyjova a následne okolo Uherského Brodu cez Biele Karpaty k slovenskej hranici. Hranicu som prekročil za Nedašovou Lhotou a cez Červený Kameň som došiel ku Ilave, kde som pri blízkom rybníku prenocoval. Ďalší deň som doarzil do Žiliny, kde som si dal u priateľov pár dní pauzu. Krátky oddych mi padol vhod, okrem iného sme si spravili výlet do Banskej Bystrice a túru v Malej Fatre. Potom som už pokračoval ďalej na Oravu.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Pár fotiek z Bratislavy a výletu na Vysokú v Malých Karpatoch
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Čertovica - Rovienky - Štefánikova chata - Ďumbier - Prašivá - Krakova hoľa - Pusté - Demänovská jaskyňa slobody
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Podbanské - Bystrá - Volovec - Ostrý Roháč - Smutné sedlo - Žiarska chata - Baníkov - Salatín - Brestová - Liptovský Mikuláš
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
4 komentáře
Donovaly - Hiadeľské sedlo - Veľká Chochuľa - Latiborská hoľa - útulňa Ďurková - Kotliská - Dereše - Chopok - Jasná
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
2 komentáře
Výlet končí a je tu posledná etapa z Bratislavy do Brna. Zostávalo nejakých 180 km, je to ale skoro samá rovina, takže nebol väťší problém to zvládnuť behom jedného dňa. V podstate celý deň bolo jasno a príjemná teplota, až poobede v okolí Pálavy ma chytila búrka, ktorá však trvala len krátko. Dorazil som kúsok po zotmení. Celkovo som bol na ceste 59 dni a prešiel cca. 4500km.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Po odchode z Ljubljany ešte bolo zamračené, ale postupom času sa úplne vyčasilo a konečne som si po čase znova cestu užíval. Prechádzal som cez kopce, takže aj výhľady boli parádne. Ostal som radšej pod prístreškom niekoľko km pred Mariborom, ale nakoniec ani v noci sa to nepokazilo a ráno to vyzeralo na ďalší pekný deň. Prechádzal som cez mestá ako napr. Slovenske Konjice ci Slovenska Bistrica, v Konjiciach bola dokonca Liptovska ulica. Už som sa začal cítiť pomaly ako doma. Následne som dorazil do Mariboru, prešiel som si centrum mesta, niečo zajedol, dal si znova výbronú zmrzlinu a pokračoval som ďalej k rakúskej hranici. Hranicu som prekročil do dedinky Mureck, na rakúskej strane boli skoro pri všetkých cestách aj cyklochodníky, takže to bola úplná pohoda. Pomaličky prichádzal večer, takže som hľadal miesto, kde na noc ostanem. Našiel som ho pri vinohrade a začal si chystať veci na noc, nemohol som si nevšimúť, že sa znova začína zaťahovať, tak som radšej aj postavil stan. To sa asi o hodinu ukázalo ako dobré rozhodnutie, začalo pršať, silno pršať a padalo celú noc. Pod náporom silného vetra a dažďa sa stan prevesil, v noci na mňa tieklo a veľmi som sa nevyspal. Do Bratislavy, kde mám známych a rodinu to bolo ešte asi 250km, ale ďalšiu noc ostávať takto vonku už sa mi fakt nechcelo. A tak padlo rozhodnutie, skúsim to. Vyrazil som skoro ráno, už nepršalo, len mrholilo a miestami bola hmla ale krajina bola pekná a malo to už takú jesennú atmosféru. Striedavo pršalo až niekedy poobede sa to ukľudnilo a k večeru dokonca aj slnko zasvietilo. No mraky na horizonte niečo naznačovali. Keď som prišiel do maďarského mesta Sopron, keď som nachvíľu zasa prekročil hranicu, už sa stmievalo. Za normálnych okolností by som bol na noc ostal tu, do BA to stále bolo ešte asi 100km, no mne už sa nechcelo. A tak som znova prešiel do Rakúska k Neziderskému jazeru a okolo neho, už za úplnej tmy pokračoval ďalej. Dostal som sa už do takého štádia, že mi to bolo jedno jak ďaleko to ešte je, proste som šlapal. Chvíľami pršalo, tak aspoň trochu osvieženia.V okolitých vinohradoch bolo akurát dozreté hrozno, takže ako zdroj energie poslúžilo výborne. Niekedy o polnocii som v diaľke uvidel Bratislavu, ten pocit sa ani nedá opísať. Kým som sa ale dostal do mesta a nakoniec ku kamošovi, trvalo to ešte asi hodinu. Celkovo teda 260km behom jedného dňa.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
1 komentář
Prespal som na Slovinsko-Talianskej hranici v luxusnom 5 hviezdičkovom hoteli. V noci znova silno pršalo, takže som bol rád aj za to, hoc cez deravú strechu zatekalo. Počkal som asi do 9-ej kým prestalo pršať a vyrazil. Aj sa chvílu zdalo, že by počasie mohlo byť celkom dobré, na moment aj slnko vyšlo. Netrvalo dlho a začalo sa znova zaťahovať a potom pršať. A taká bola celá cesta do Ljubljane. Keď som dorazil do mesta, dážď ustal, ale dostal som defekt, tak sa mi už nechcelo chodiť po centre, ale šiel som sa ubytovať. Predpoveď na ďalšie dva dni bola rovnaká, takže som ostal a využil to na prehliadku mesta.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
7 komentářů
V noci prišla silná búrka, silnejšia než minulú noc. No zasa sa mi podarilo niečo nájsť. Bol to nejaký masážny stánok, sice plachty ani po zviazaní uplne nedržali, ale mal som to aj s postelou, takže sa nestažujem. Šiel som sa poprechádzať uličkami mesta a niečo zjesť. Medzitým sa vyčasilo, bolo to také premenlívé, ale vďaka aj za to. V Poreči som si dal vynikajúcu zmrzlinu, najlepšiu za celú cestu a pokračoval som ďalej. Pred Umagom bol fajn prístup k moru, takže som využil príležitosť. Potom som už pomaly pokračoval k slovinským hraniciam a obloha znova nevyzerala moc dobre. Našťastie ma Slovinsko privítalo milosrdne, takže prvý deň bol ešte v pohode, mraky sa potrhali a ani v noci tentokrát nepršalo. Spal som znova pri mori, takže to bolo aj s kúpeľou. Pokračoval som ďalej po pobreží cez Izolu a Koper až k talianskej hranici a potom do Terstu. Prakticky hneď ako som vošiel do mesta sa spustil dážď, ktorý od rána visel vo vzduchu. Najprv som stál pod stromom, keď sa to trochu ukludnilo, presunul som sa do podchodu a pršalo fakt silno, dobrú polhodinu. Potom zasa na chvíľu prestalo, tak som sa zasa trochu posunul a skončil v ďalšom podchode. Už som myslel, že moja návšteva Talianska a jubilejný 50 deň na ceste nebudú stáť za nič. No nakoniec predsa len pršať prestalo a dokonca ešte aj vyšlo slnko. Kedže predpoveď na ďalšie dni nebola moc priaznivá, nemalo význam tu zostávať dlhšie, aj keď je to veľmi pekné mesto. Spravil som si teda menšiu prehliadku, dal si obed a vyrazil. Čo ma čakalo bol výjazd ulicou Via commerciale so 16% stúpaním, bola to makačka, no výhľady stáli za to. Vlastne to bol na tejto ceste posledný pohľad na more a lepší som si asi nemohol želať.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
2 komentáře
Pri mori bolo ešte stále teplo, takže sa spalo príjemne, ani žiadna rosa nepadla. Pokračoval som po pobreží do Rijeky a cez turistické letoviská Opatija a Lovren ďalej na Istriu. Cieľom bolo na noc si nájsť nejaký dobrý flek pri mori, to sa mi podarilo až po zotmení. Kúpanie za svitu mesiaca nemalo chybu a sice bolo trochu zamračené, na dážď to nevyzeralo. Asi o jednej v noci ma prebudilo hrmenie, obloha bola už úplne zatiahnutá a blýskalo sa. Na skalách nebolo kde postaviť stan, tak som vyrazil na rýchlu obhliadku okolia a neďaleko bol areál s bufetom a obstojným prístreškom - barom. Než sa spustil lejak som stihol preniesť všetky veci, takže to dobre dopadlo. Strecha sice bola deravá, ale dalo sa násť suché miesto. Ráno už nepršalo, ale bola len otázka kedy sa to znova spustí. Chytilo ma to na ceste do Puly a prestalo pršať až tam. Pozrel som si mesto s mnohými rímskymi pamiatkami a zašiel aj do múzea olivového oleja. Medzi tým sa vyčasilo a poobede bola zasa modrá obloha a príjemne teplo. Na večer som došiel do mesta Rovinj, našiel som si pekné miesto pri mori, šiel si zaplávať a dal si večeru. Na horizonte som už videl, že sa asi minulá noc bude opakovať, začalo sa blýskať.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
1 komentář
Kúsok za hranicou som mal po ceste Plitvické jazerá, takže som sa tam zastavil. Je to fakt krásne miesto a farba vody bola až neuveriteľná. Za Plitvicami som vyšiel na takú planinu, čo som zhodnotil, že bude dobré miesto na prespanie. Západ slnka bol znova parádny, akurát v noci bola už fakt dosť zima. Ráno som potom pokračoval cez mesto Otočac znova k moru.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Opustil som Jajce a vyrazil smerom na Banja Luku, šiel som popri rieke Vrbas a okolitá príroda bola znova velmi pekná, k tomu minimálna premávka. Do Banja Luky som došiel podvečer, prešiel som si mesto, nakúpil nejké jedlo a šiel si pri rieke pohľadať nejké miesto na spanie. Po kratkom čase som ho našiel a všetko sa zdalo v pohode. Až som sa v noci zobudil na to, že je mi strašne zle, ale fakt strašne. Lietalo to zo mňa horom aj dolom, už som začal rozmýšlať nad tým, že budem musieť vyhladať pohotovosť. Takto to trvalo pár hodín až nad ránom sa to ukludnilo a od vyčerpania som zaspal. Keď som sa potom zobudil, cítil som sa fakt slabý, no zároveň som vedel, že najhoršie mám za sebou. Pravdepodobne som sa priotrávil z vody, čo som si niekde nabral. Zbalil som si veci, čo mi trvalo poriadne dlho a vyrazil. V obchode som si kúpiil nejaké veci a šiel do parku, tam som si chvílu pospal na lavičke, niečo do seba dostal a pomaly vyrazil. Nebol som schopný šlapať viac než 10km za hodinu, takže to šlo dosť pomaly. V podstate som bol aj rád, že je zamračené a nepečie na mńa slnko. Pri oblačnosti neostalo a spustil sa aj dážď. Sice som zmokol, ale bol som celkom rád. Ešte keď som bol v lese, pršať prestalo a špinavý som dorazil do Sanskeho Mosta, kde som sa ubytoval. Potreboval som sprchu a posteľ. Ráno už som bol zdravotne v pohode, ale podla oblohy mi bolo jasné, že to bude znova stáť za to. A veru, že hej. Prvých pár km to ešte bolo dobré, no potom sa spustil lejak. Ten po nejakom čase prestal a dokonca zasvietilo slnko, trvalo to však len chvíľu. Potom sa znova spustil dážd, ktorý sa ma držal praktický až do Bihaća, kde som sa znova ubytoval.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis
Zo Sarajeva som nakoniec vyrazil až niekedy okolo obeda. Bolo pod mrakom, no nepršalo. Prechádzal som mestom Visoko, kde sa nachádzajú tzv. bosenské pyramídy. Osobne tomu moc neverím, ale vidno, že mesto tým žije. Názvy hotelov, reštaurácií a všade rôzne tabulky. Pokračoval som cestou popri diaľnici, nebolo to nič svetoborné, ale šlo sa celkom príjemne. Avšak nedaľeko Zenice, kde bol dialničný zjazd sa doprava poriadne zahustila a takto som šiel až do Travniku. To už príjemné moc nebolo. V Travniku som prespal nad mestom, ráno som si potom pozrel hrad a mesto a pokračoval ďalej. Chvíľu som šiel ešte po hlavnej a tak áut bolo viac než dosť, ale potom som už odbočil smerom na kopce a tam to bolo v pohode. Trošku som sa potom zamotal, lebo cesty neboli označené a ani miestni mi velmi nevedeli poradiť, stále ma posielali na hlavniú cestu, že cez hory sa nedá prejsť. Až som narazil na miestneho, ktorý vedel a poradil správne. Asfaltová cesta to bola len do polovice, možno aj preto si mysleli, že tade neprejdem, ale nebolo to tak hrozné. Na druhej strane kopca bolo vela opustených domov, ako som sa dozvedel. Je to z čias vojny, ľudia poutekali alebo boli zabití a už sa tam ani nikto nevrátil. Ďalej ma čakalo mesto Jajce, kam som dorazil na večer, takže som si ho len narýchlo prešiel, nakúpil si nejaké veci na večeru a šiel si postaviť stan do kempingu. Ráno som mal fakt dobrý budíček, okolo stanu sa naháňali psi. V noci padla rosa, plachta bola aj zvnútra mokrá a jak vrazili do šnúry, tak celý ten mokrý stan na mňa zložil. Boli to také odrastené štenatá a furt mi tam brali ponožky a nejaké veci, takže som mal čo robiť aby som sa vôbec zbalil. :) Potom som sa vybral prezrieť si mesto a vodopád, ktorý sa tu nachádza.
Zobrazit celý popisZobrazit kratší popis

Nebyla nalezena žádná alba.

Adresa na Rajčeti

www.rbaum.rajce.idnes.cz

Aktivní od

20. ledna 2011

Pohlaví

neuvedeno

Datum narození

neuvedeno

Webová adresa

neuvedeno

Mí oblíbení lidé na Rajčeti

Má oblíbená alba na Rajčeti

Moji fanoušci na Rajčeti (sledují mě)

reklama