Název

Cyklotúra Balkán 2017 - časť 25.

Popis

Po odchode z Ljubljany ešte bolo zamračené, ale postupom času sa úplne vyčasilo a konečne som si po čase znova cestu užíval. Prechádzal som cez kopce, takže aj výhľady boli parádne. Ostal som radšej pod prístreškom niekoľko km pred Mariborom, ale nakoniec ani v noci sa to nepokazilo a ráno to vyzeralo na ďalší pekný deň. Prechádzal som cez mestá ako napr. Slovenske Konjice ci Slovenska Bistrica, v Konjiciach bola dokonca Liptovska ulica. Už som sa začal cítiť pomaly ako doma. Následne som dorazil do Mariboru, prešiel som si centrum mesta, niečo zajedol, dal si znova výbronú zmrzlinu a pokračoval som ďalej k rakúskej hranici. Hranicu som prekročil do dedinky Mureck, na rakúskej strane boli skoro pri všetkých cestách aj cyklochodníky, takže to bola úplná pohoda. Pomaličky prichádzal večer, takže som hľadal miesto, kde na noc ostanem. Našiel som ho pri vinohrade a začal si chystať veci na noc, nemohol som si nevšimúť, že sa znova začína zaťahovať, tak som radšej aj postavil stan. To sa asi o hodinu ukázalo ako dobré rozhodnutie, začalo pršať, silno pršať a padalo celú noc. Pod náporom silného vetra a dažďa sa stan prevesil, v noci na mňa tieklo a veľmi som sa nevyspal. Do Bratislavy, kde mám známych a rodinu to bolo ešte asi 250km, ale ďalšiu noc ostávať takto vonku už sa mi fakt nechcelo. A tak padlo rozhodnutie, skúsim to. Vyrazil som skoro ráno, už nepršalo, len mrholilo a miestami bola hmla ale krajina bola pekná a malo to už takú jesennú atmosféru. Striedavo pršalo až niekedy poobede sa to ukľudnilo a k večeru dokonca aj slnko zasvietilo. No mraky na horizonte niečo naznačovali. Keď som prišiel do maďarského mesta Sopron, keď som nachvíľu zasa prekročil hranicu, už sa stmievalo. Za normálnych okolností by som bol na noc ostal tu, do BA to stále bolo ešte asi 100km, no mne už sa nechcelo. A tak som znova prešiel do Rakúska k Neziderskému jazeru a okolo neho, už za úplnej tmy pokračoval ďalej. Dostal som sa už do takého štádia, že mi to bolo jedno jak ďaleko to ešte je, proste som šlapal. Chvíľami pršalo, tak aspoň trochu osvieženia.V okolitých vinohradoch bolo akurát dozreté hrozno, takže ako zdroj energie poslúžilo výborne. Niekedy o polnocii som v diaľke uvidel Bratislavu, ten pocit sa ani nedá opísať. Kým som sa ale dostal do mesta a nakoniec ku kamošovi, trvalo to ešte asi hodinu. Celkovo teda 260km behom jedného dňa.

Kategorie a štítky

Nastavení