Název

Cyklotúra Pobaltie 2018 - časť 20.

Popis

Keď som dorazil do Vilniusu, akurát sa zotmelo. Po tých dňoch, keď som na tom bol zdravotne zle, som sa už cítil celkom v pohode, a tak som si šiel nakúpiť nejaké veci, že sa konečne poriadne najem. Potom som sa šiel ubytovať. Navaril som si fajnú večeru, dal si teplú sprchu a radosti nebolo konca kraja. Až som sa v noci zobudil s vedomím, že je zasa zle. A tak som potom znova lietal až do rána. Znova som sa nevyspal, neodpočinul a bolo mi vyslovene zle, fyzicky horšie než predchádzajúce dni. Po celom tom týždni už som toho mal fakt dosť, no s tým teraz, keď z Vilniusu neide žiadny priamy vlak do Varšavy. Prestupovať sa mi moc nechcelo. V Polsku už som bol viackrát a ďalší týžden v tomto stave už by osm nezvládol, ale pokúsim sa dokončiť aspoň to Pobaltie. K Polskej hranici už to nie je ďaleko. Spravil som si teda prehliadku centrom Vilniusu a potom pomaly opustil mesto smrom k vodnému hradu Trakai. Jednu chvíľu, kúsok za mostom v parku ma slabosť premohla a skutočne som nevládal pokračovať. Hovorím si, to je fakt zlé. Sedel som tam asi hodinu, nebol som schopný ani nič zjesť, ani vypiť. Nakoniec som sa nejak vzchopil a pokračoval. Hoc je to k hradu len nejakých 30km šiel som to skoro celý deň, v priebehu jazdy sa mi trošku polepšilo. No dosiahol som to tak, že som okrem banánov a čokolády už nejedol nič iné. Do zotmenia sa mi potom podarilo prejsť ešte ďalších 20km. Žiadna sláva, chcel som dať viac, no nešlo to. Do Suwaliek, na vlak je to ešte 150km, týmto tempom to je na 3 dni...no ránio múdrejšie večera. V noci bola búrka, ale vyspal som celkom dobre. Zbalil som sa a vyrazil. Cítil som sa v rámci možností dobre. Bolo pod mrakom a občas spŕchlo. Cesta ubiehala a už som cítil, že do Polska to predsa len zvládnem. Pomaly prichádzala noc, ale bol som cca. 10km od cielového mesta Suwałki, takže som ostal pri prístrešku. V noci mi spoločnosť robila túlavá mačka, ktorú som nakŕmil jedlom, čo mi ostalo, ja som pre istotu už radšej nechcel nič. Vlak o siedmej som stihol v pohode, vo Varšave som mal mať prestup už na vlak do Ostravy. No nebolo to také jednoduché. Pre bicykel je vo vlaku vyhradených len pár miest, na ktoré treba miestenku. Tak po chvílke zvažovania ktorá alternatíva by bola najvhodnejšia, a vlastne aj v ktorom vlaku je ešte volno som zvolil možnosť do Bielska-Bialej. Do Bohumína na vlak si to už zvládnem nejak došlapať. Na noc som ostal kúsok za Českým Těšínom a skoro ráno vyrazil zdolať posledných pár km. Priznávam, že to už som šiel trošku na rezervy. Únava a vyčerpanie boli značné. Nakoniec som to ale zvládol.
Celkovo to bola pekná cyklotúra, 3900 km za cca. mesiac a pol. Miestami náročnejšie na udržanie vôle pokračovať, ale aj to k tomu samozrejme patrí. Zaujímavé je, že napriek tým kilometrom prašných ciest som nedostal ani jeden defekt :) Zároveň moje poďakovanie patrí všetkým, ktorý ma v ceste podporovali, alebo mi nejak pomohli.

Kategorie a štítky

Nastavení